Ku § 124 ods. 4 Trestného zákona:

V auguste 2024 nadobudla účinnosť novela Trestného zákona, ktorá priniesla zmenu definície škody podľa § 124 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého je "po novom" škodou explicitne aj skrátená, neodvedená alebo nezaplatená daň, clo alebo poistné, neoprávnene vrátená daň z pridanej hodnoty alebo spotrebná daň. Novela zákona mala posilniť práva poškodeného pre vymáhanie škody spáchanej v súvislosti s daňovými trestnými činmi a chrániť finančné záujmy Slovenskej republiky a Európskej únie.

Na druhej strane ustanovenie § 46 ods. 4 Trestného poriadku, ostalo doposiaľ nenovelizované a teda malo by stále platiť, že návrh na náhradu škody naďalej nemožno podať, ak bolo o nároku už rozhodnuté v civilnom procese alebo inom príslušnom konaní. Takýmto rozhodnutím môže byť právoplatné rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane z vyrubovacieho konania, alebo výkaz nedoplatkov správcu dane z exekučného konania.

Zároveň, podľa doposiaľ neprekonaného zjednocujúceho stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. novembra 2017, sp. zn. Tpj 39 - 60/2017 v trestnom konaní o daňových trestných činoch by malo platiť, že poškodený štát (zastúpený daňovými orgánmi) si nemôže v adhéznom konaní uplatniť nárok na náhradu škody.
Avšak podľa dôvodovej správy, ku Zákonu č. 40/2024 Z. z. z 8.2.2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, je ku § 124 ods. 4 uvedené, citujem: "Návrhom sa reaguje najmä na skutočnosť, že v zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu z 29. novembra 2017, sp. zn. Tpj 39 - 60/2017 je pri súčasnom znení Trestného zákona vylúčené, aby tieto nároky boli uplatnené v trestnom konaní ako nároky a náhradu škody." 

V citovanej dôvodovej správe ku zákonu je zjavne chyba, pretože NS SR v predmetnom stanovisku v skutočnosti poukazuje na súčasné/vtedajšie znenie § 46 ods. 4 Trestného poriadku ako procesného predpisu, a nie na znenie "Trestného zákona" ako hmotného predpisu. Naopak, Trestný zákon ako hmotný predpis ani pred novelou § 124 ods. 4 Trestného zákona nevylučoval nárok na náhradu škody titulom skrátenia, neodvedenia a nezaplatenia dane tak ako to tvrdí dôvodová správa.
Uvedená právna úprava je naďalej nedoriešená o to je ťažšia úloha orgánov aplikujúcich zákony v praxi.

Slovenská republika je právny štát, ktorý je založený na princípoch právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy – účastníka správneho konania, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. júla 2010, sp. zn. 8 Sžp 1/2010).

Mgr. Daniel Milovančevič, advokát
ATTORNEY AT LAW
so sídlom Kragujevská 398/4, 010 01 Žilina,
zapísaný v zozname advokátov SAK pod reg. číslom: 9410,
IČO: 57873801
DIČ: 112167331
E-mail: milovancevic.daniel@outlook.sk